Zmena je život.

5. října 2014 v 21:42 | Becky Channie |  Lyrika nezaradená...
Ahojte súdruzi, vítam vás po ďalšom článku po dvoch mesiacoch. Dnes sa stalo niečo, čo ma zmenilo o dobrých 180 stupňov, a niečo čo ma núti písať tento článok.

Nebudem písať čo sa stalo. Nebudem písať prečo ma to donútilo niečo napísať. A nebudem písať prečo to píšem. (Túto tretiu vec ani sama neviem.) Teraz neviem ako pokračovať.
...
...
...
...skúsim to takto: Poznáte ten pocit, kým viete že ste momentálne mimo reality, a neviete sa do nej dostať naspäť? Kým ste ako v kóme? Ja som tento pocit mala posledný mesiac. S nástupom školy a kompletne zmeneného programu dňa som upadla do istej kómy. Ešte dnes som si neuvedomovala realitu. Neuvedomovala som si to, že žijem ako telo bez duše. Bola som ako básnik, ktorý stratil schopnosť veršovať, ako anjel, ktorý stratil schopnosť chrániť, a ako génius, ktorý stratil možnosť premýšlať. Tak som ja žila donedávna istu dobu. Ani som nevedela poriadne premýšlať nad tým, čo budem robiť následujúcich 5 minút. Časť moja ja, ktorá je skrytá hlboko vo vnútri mňa ma nonstop okrikovala, nech vstanem, no nebola som schopná toho. Nikto, a ani nič mi nepomohlo. Až dnes som počula niečo, čo mi poprehadzovalo naspäť skrutky a kolečká, a poviem vám, tak správne ako sú teraz neboli ani raz v mojom 14 ročnom živote. Uvedomujem si situáciu vlastnej rodiny. Uvedomujem si psychický stav oboch rodičov, seba, a uvedomujem si stav každej veci. Vracajú sa mi myšlienky na život, a schopnosť myslieť. Uvedomujem si pravé priority. A čoraz viac si uvedomujem, ako ma videli moji rodičia predtým. Ako človeka mimoreality. Neuvedomelú. Ako človeka, čo nevie o čom je život. Čo nevie, aké by mal mať priority. Čo nevie, čo by mal robiť vo svojej situácii. Ako stratenú. Kým si uvedomujem významy všetkých týchto slov, uvedomujem si silu mojich rodičov. Ako sa na mňa pozerali, a neplakali nad mojou vnútornou neschopnosťou. Uvedomujem si, že mám byť po kom silná. (아빠, 엄마, 고마워요.) Ako ich muselo bolieť pozerať sa na moje chovanie. Robila som veľa chýb, ktoré ľutujem, a na ktoré sa prizerám ako na chyby detstva, v ktorom som ešte tento rok žila šťastne, ako malé dieťa, neuvedomujúci nič iné než svet svojích hračiek, rodiny a pekného života. Tak som si uvedomila, že prišla tá chvíľa kým sa musím zmeniť. Tak ako u každého človeka raz či viac krát v živote príde chvíľa, kedy všetko musí zmeniť, potlačiť svoju hrdosť, a prispôsobiť sa aby to zvládol, tak u mňa prišla po teraz. Aj kým cítim ako vyspievam a mením sa každý deň, uvedomujem si taktiež, že včerajšok, ani už ostatné prežité dni môjho života nebudú sa opakovať, a nebudem žiť takým štýlom, aký som žila. Preto prosím, oddnes hľaďte na mňa nie ako na človeka s večne dobrou náladou, ale ako na Seung-Hwu, ktorá je zodpovedná, slušná a hlavne dostatočne uvedomelá.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama